Pretože životný cyklus ploštice posteľnej, vrátane jej rozmnožovacieho cyklu je tak krátky, v porovnaní s niektorými inými živými organizmami, že evolučný proces, ktorý by za iných okolností trval stovky rokov, ak nie viac, je u ploštíc pár ročná záležitosť.

Zjednodušene to znamená, že za pár rokov sa celá populácia ploštíc môže stať odolná voči určitým pesticídom.

Ako konkrétne môže dôjsť k tomu, že sa ploštice stanú odolné voči postrekom?

Podobne ako všetky živé organizmy, aj niektoré ploštice majú genové mutácie, ktoré im umožňujú prežiť zásah pesticídom. Je to napríklad trocha hrubšia koža, ktorá spôsobí to, že konkrétne jedince postrek prežijú. Tieto jedince sa potom ďalej rozmnožujú a vzniká tak celá populácia ploštíc posteľných odolných voči konkrétnemu postreku. Na túto populáciu ploštíc sa potom musí použiť iný chemický postrek/pesticíd.

Vezmime si konkrétny príklad. V Bratislave nám môže vzniknúť populácia ploštíc odolná voči insekticídu A a v Nitre proti insekticídu B. V dôsledku migrácie obyvateľstva a prenosu ploštíc nám tak môže vzniknúť ďalšia populácia ploštíc, tentokrát však už odolná voči insekticídu A aj B. To je scénar, ktorého sa obávajú mnohí biológovia.

Tento scénar je aj jedným z dôvodov, prečo sa pri likvidácii ploštice posteľnej začali používať aj iné metódy, hlavne suchá horúca para v kombinácii s chemickým postrekom. Horúca para zničí všetky larvy a vajíčka ploštice posteľnej a o dospelé jedince sa postará chemický postrek.

Preto je genetická informácia taká dôležitá pri výskume ploštice posteľnej a pri vzniku nových chemických postrekov / insekticídou. Vo výskume však chýbajú finančné prostriedky, pretože ploštice nie sú prioritnou hrozbou a stále nie je dokázané, že by mohli prenášať nejaké nebezpečné choroby, ako napr. komáre.

Viac o tom, ako prebieha likvidácia ploštice posteľnej sa dozviete na našej podstránke LIKVIDÁCIA PLOŠTÍC.